Tetovanie
Pôvod slova tetovanie sa obvykle odvodzuje od tahitského slova „tatu“ alebo „tatau“, čo znamená vyznačiť alebo vraziť. Tento druhý význam odkazuje na tradičné metódy nanášania kresby. V japončine sa na označenie tamojších tradičných metód nanášania návrhov alebo pre ľudí, ktorí toto nanášanie praktikujú, používa slovo „irezumi“. Pre metódy iného pôvodu ako japonského sa používa slovo „tetovanie”, v angličtine sa najčastejšie stretávame so slovom „tattoo“.
Rozšírenie
Tetovanie sa stalo veľmi obľúbeným v posledných desaťročiach v mnohých častiach sveta, hlavne v Severnej Amerike, Japonsku a v Európe. V týchto krajinách profesionálni tatéri povýšili svoje výtvory na umelecké diela a povzniesli tetovanie na seriózne a všeobecne uznávané umenie. Dôvodom, prečo sa tetovanie stalo formou skrášľovania tela pomerne neskoro, je fakt, že dnes ľudia pociťujú viac slobody na tento druh vyjadrenie seba samého, na rozdiel od generácie či dvoch pred nimi. Tetovanie sa stalo bežnou súčasťou imidžu filmových hviezd, populárnych hudobníkov či športovcov. V tradičných kultúrach sa tetovanie teší obnovenej obľube, pretože ľudia týchto kultúr sú pyšní na svoje kultúrne dedičstvo. V rámci tradičných alebo domorodých kultúr tetovanie vyjadruje úctu svojim koreňom a zvykom, nie je vyjadrením vnútorného vzdoru.
Permanentné tetovanie
Ide o stále tetovanie, je dôležité dobre sa rozhodnúť, aký motív človek naozaj chce. Tetovanie je pre každého určitým symbolom, vyznaním vlastnej individuality. Preto to, čo si človek zvolí vyobraziť na svoje telo, by ho malo aspoň z časti charakterizovať. Ženy a dievčatá si najčastejšie nechávajú tetovať rôzne ornamenty, kvety alebo zvieratá. Najčastejším miestom je lopatka, okolie pupku, spodná časť chrbta alebo členok. Muži a chlapci si zas za miesto tetovania najčastejšie vyberajú ramená alebo chrbát. Hoci bolesť je iná pri každom človeku, väčšinou ide o pocit pálenia alebo svrbenia. Najťažšie sú prvé minúty, potom sa vďaka endorfínu stáva tetovanie znesiteľnejšie. Najviac zvykne bolieť tetovanie na spodnej časti chrbta, vnútornej časti rúk a stehien, krku alebo prstoch. Umiestnenie tetovania je pomerne dôležité, treba si uvedomiť, že tetovanie nie je krátkodobá záležitosť a to, čo sa páči dnes, nemusí sa páčiť o niekoľko rokov. Ženy by si mali uvedomiť, že v budúcnosti im tetovanie môže vadiť v práci, pri výbere oblečenia, ale rovnako aj postupným pribúdaním veku. Tetovaní ľudia sa ešte stále berú ako pochybná spoločnosť, hlavne starší ľudia majú voči potetovaným ľuďom predsudky. Je preto dobré, ak si človek preberie všetky pre a proti, dobre si rozmyslí, aký druh tetovania a aký rozmer a miesto si vyberie. Najlepšie je dať sa tetovať na jeseň, v zime alebo na jar. Leto sa neodporúča, pretože miesto sa ťažšie hojí. Vďaka častejšiemu poteniu sa miesto môže zapáliť a vzniknúť infekcia. Piť alkohol by sa nemal asi dvadsaťštyri hodín pred aplikovaním tetovania a ani po ňom. To isté platí pre lieky proti bolesti a kávu.
Permanentný make-up
Permanentný make-up je vlastne tetovanie na tvári (obočie, kontúra pier alebo očné linky). Taktiež sem patrí aj vytvorenie materského znamienka, tzv. znamienka krásy. U ženy je veľmi dôležité obočie, a preto ženy, ktoré majú málo chĺkov, riedke a krátke obočie, si tetovaním obočia môžu uľahčiť život. Ženy, ktoré si maľujú obočie s ceruzkou trávia viacej času pred zrkadlom, v lete maju problém ísť do vody, aby si nezotreli obočie a tak isto v lete pri potení tváre. Tetovanie obočia by mala vykonávať kozmetička, aby vedela najprv vykresliť obočie podľa typu tváre, presne vymeriať a potom začať tetovať. Zákazníčke by mala správne vybrať faru obočia, aká by jej najlepšie pristala aj podľa farby vlasov. Ženy, ktoré maju alergiu na make-up, alebo nosia okuliare sa nemaluju a maju nevýrazné oči, preto uprednostňujú vytetovanie očných liniek. Môžu sa tetovať očné linky tenšie, hrubšie - podľa priania zákazníčky. Vytetovaním kontúry pier, sú pery ohraničené, plnšie a vystúpa dopredu. Pri úzkych perách sa tetovanie robí tak, že sa urobí hrubšia kontúra, aby pery boli väčšie. Po tetovaní sa vytvoria milimetrové chrastičky, ktoré sa nesmú namáčať a musia sa ošetrovať špeciálnou masťou.